logo

Non Improver
Luna Joyy & Bruno Osif
26 October – 30 Nov 2017
ZAHORIAN & VAN ESPEN Prague

The exhibition by Luna Joyy (b.1990) and Bruno Osif (b.1985) in the ZAHORIAN & VAN ESPEN in Prague presents a symbiosis of one artist’s current video creation with the other’s photography.
Luna Joyy’s videos are characterised by the striking presence of her frail-seeming body and the contrast situation which this body co-creates. Dispensing with narrative dramatisation, emphasis is placed on the exteriority of the recorded realities, deprived of the contexts in which the viewer is accustomed to read them; this is accompanied by an intellectualisation of the contents and an attempt at minimalisation of the distance between the reality and its presentation. The exhibition videos Carnivalesque and Sacred Cave also have a powerful line of statement on the level of the artist’s language, in which she imparts quotations from works by Bakhtin and Dostoyevsky. In this instance also, the viewer’s experience is co-created by the presence of her body, which is quite as valid a bearer of the contents as the specific thoughts presented. Precisely what Bakhtin is examining (in Rabelais and His World) is the interaction between the social and literary and the significance of the body in the given contexts. Through an analysis of carnival he constructs the concept of the grotesque body, which is commanding in its openness and materiality, and which makes it possible, according to some interpretations, to perceive the historicity of man.
On the formal side, Luna Joyy’s videos are an analysis and criticism of the presentation of video art currently. As she sees it, the prevailing mode of exhibiting video art, as a film in a cinema, places the viewer in the passive role of someone waiting and thus enables a detachment between him/her, the medium, and its announcement. In her latest works she reevaluates and reinterprets the mediation of the video by presenting the video projections as part of the object. She thus places the viewer in the role of direct participant in their process, sometimes even physically interreacting with the shared forms and contents.
Bruno Osif’s photographs, like Luna Joyy’s videos, work with a liberation of images from received stereotypes of their perception and interpretations and a blurring of the narratives that they might associate with. His shots dispense with the function of the bearers of meanings, antecedently identifiable events, and social connotations. Osif aims for a statement without direct messages, with no option of a simple decoding. Thus he shifts the particular moments, in terms of reading them, to something significantly closer to unidentifiable abstraction. He does not stage the recorded reality beforehand; he does not even think about a subsequent possible combination of photographs and their mutual interaction. Despite this, they allow one to sense, in the situation that emerges within the exhibited ground-plan, a certain corpus: the body and tongue of potential new narratives.
The joint presentation of these two artists may thus also be read, for example, in the hinted connections of body and tongue. By these means they sketch situations in which various voices appear and interact, breaking down conventions and enabling authentic dialogue. They offer possibilities of original perspectives and a different order of things, while pointing to the relative nature of all that exists around us. / Lucia Gavulová

Luna Joyy / Education: (2011 – 2013) Master of Arts in Visual Communication Royal College of Art, London, UK
Exhibitions
Exhibition / March 8th with Sasa Stucin / KCS / Ljubljana, Slovenia
Film Screening / Acoustic Images / MK Gallery, London, UK
Exhibition / L ND N / Zahorian & Co Gallery, Bratislava
Exhibition / RCA SOC WIP/ Royal College of Art, London, UK
Film Screening / Acoustic Images / British Film Institute, London, UK
Exhibition / Work-in-Progress / Royal College of Art, London, UK
Film Screening / Play. Acoustic Images. Night of Film, Installation and Performance / Royal College of Art, London, UK
Exhibition / UAL Show 2011/ Victoria House, London, UK Book /

Bruno Osif / Education : Studies at the Academy of Performing Arts in Bratislava and Prague
Official selection at the ‘Cannes Film Festival’, France/short film Corner ‘Room 4024’ (2012)
Official selection at the ‘Cannes Film Festival’, France/short film Corner ‘Alter’ (2014)
Exhibition / L ND N / Zahorian & Co Gallery, Bratislava
Exhibition / Slovak National Gallery / Generation 85-90 Selection Featured in ‘365’ Official Catalog (2015)
Exhibition / ‘Valid World Hall’ Gallery Barcelona, Spain /group show/ ‘Remake the Past – Rethink the Present’ (2017)
Exhibition / ‘El Paracadaista’ Gallery, Madrid, Spain /group show/ ‘Remake the Past – ‘Rethink the Present’

- – - – -

Výstava Luny Joyy (nar.1990) a Bruna Osifa (nar.1985) v pražskej galérii ZAHORIAN & VAN ESPEN predstavuje vo vzájomnej symbióze aktuálnu video tvorbu autorky a fotografie autora.
Videá Luny Joyy charakterizuje výrazná prítomnosť jej krehko pôsobiaceho tela a kontrastná situácia, ktorú toto telo spoluutvára. Oddramatizovanie naratívu
s dôrazom na exterioritu zachytených skutočností, zbavených kontextov, v ktorých je divák navyknutý ich čítať, je sprevádzané intelektualizáciou obsahov a snahou o minimalizáciu odstupu medzi realitou a jej prezentáciou. Vystavené videá Carnivalesque a Goldilocks majú tiež silnú výpovednú líniu v rovine autorkinho jazyka, ktorým prednáša citácie z diel Bakhtina a Dostojevskeho. Skúsenosť diváka aj v tomto prípade spoluutvára okrem konkrétnych prezentovaných myšlienok prítomnosť jej tela, ktoré je rovnocenným nositeľom obsahov. Práve Bakhtin (Rabelais a jeho svet) skúma interakciu medzi sociálnym a literárnym a význam tela v daných kontextoch. Cez analýzu karnevalu konštituuje termín groteskného tela, dominujúceho vo svojej otvorenosti a materiálnosti, umožňujúceho podľa niektorých interpretácií vnímať historickosť človeka.
Po formálnej stránke sú videá Joyy analýzou a kritikou prezentácie videoumenia v súčasnosti. Prevládajúci spôsob jeho vystavovania ako filmu v kine stavia z jej hľadiska diváka do pasívnej role čakateľa a umocňuje tak odstup medzi ním, médiom a jeho zdelením. V najnovších prácach sprostredkovanie videa prehodnocuje a reinterpretuje spôsobom, kedy videoprojekcie prezentuje ako súčasť objektu. Diváka tak umiestňuje do role priameho účastníka ich sledovania, neraz aj fyzicky interreagujúceho so zdieľanými formami a obsahmi.
Fotografie Bruna Osifa, podobne ako videá Luny Joyy, pracujú s oslobodzovaním obrazov zo zažitých stereotypov ich vnímania a interpretácií a znejasňovaním naratívov, ktoré by mohli asociovať. Zábery zbavuje funkcie nositeľov významov, vopred identifikovateľných príbehov a sociálnych konotácií. Usiluje o výpoveď bez priamych odkazov, bez možnosti jednoduchého dekódovania. Konkrétne momenty posúva v rámci ich čítania do významovo bližšie neurčiteľnej abstrakcie. Zachytávanú realitu vopred neinscenuje, nepremýšľa ani nad následným možným kombinovaním fotografií, či ich vzájomnou interakciou. Napriek tomu dávajú v situácii, vzniknutej v rámci výstavného pôdorysu tušiť určitý korpus – telo a jazyk potenciálnych nových naratívov.
Spoločnú prezentáciu oboch autorov tak možno čítať napríklad aj v naznačených súvislostiach tela a jazyka. Načrtávajú prostredníctvom nich situácie, v ktorých sa vyskytujú a interreagujú rôzne hlasy, rozkladajúce konvencie a umožňujúce autentický dialóg. Ponúkajú možnosti originálnych perspektív a iného poriadku vecí, pričom poukazujú na relatívnu povahu všetkého, čo jestvuje okolo nás.
/ Lucia Gavulová