Kateřina Vincourová | Still Life
curator: Silvia Van Espen
10 May – 28 June 2018
ZAHORIAN & VAN ESPEN Bratislava
The body is a biological system, an organ dependent on external resources from the world, which is extended in the world as a material entity. Besides this positivist conception, here there is also a somewhat different body. The body as image – an expression of our I. What this amounts to is a body fused with other bodies, a body full of communicative potential and opportunity for non-verbal statement, a body that produces a sum of information about the social, age, sexual and hereditary categories of its possessor. Taken in this sense, it cannot be extricated from the collective or deposited in some sort of socially neutralised vacuum. Even solitude thus becomes solitude in the collective. Hence we share this body-image in community, and without having its formation fully under our control. Mass media and advertisers seek to persuade us that we can create this image, measure up to it, and thus gain power over what we want to be (or how we want to be perceived by those around us). The monochrome effigies in display windows are artificial representations of this body. Their meaning and emotional force is neutral only superficially, for example in the eyes of the fashion industry. Kateřina Vincourová definitely does not see them as cold and empty of information. She is conscious that each position of the limbs is laden with significance. It is precisely this second body (the body-image) that her art addresses, and through it she manages with an equally sovereign assurance to make statements about the intimacy and ephemerality of interpersonal relationships as well as raising more general socio-political themes, which are often present beneath the surface of her sculptural and spatial micro-events. This gives the body what is often a purely associative presence; to this end she uses banal everyday objects of consumer culture, working them into new three-dimensional compositions. Her use of “cheap” materials and objects is reminiscent of Arte Povera. However, it is differentiated from the latter by the retention of an individual and relatively stable form. Her installations, spatial drawings and object still lifes are distinguished by a pervasive delicacy, seeming fragility, and undefinable or subtle quality; they contain a certain natural, unstylised essence of femininity.
“Still Life”, a solo exhibition by the internationally established artist Kateřina Vincourová in the Zahorian & Van Espen gallery in Bratislava, presents a selection of her recent and current works. The artist is again exhibiting her sculptural and spatial objects in a Slovak setting after an interval of many years. Ultimately the exhibition serves the long-term aim of the Zahorian & Van Espen Gallery, to interconnect the Slovak and Czech art scenes. / Erik Vilím
Kateřina Vincourová (1968) studied at the Academy of Fine Arts in Prague. She entered the Czech art scene in the post-revolutionary atmosphere of the 1990s, a period when Czech society was in transition to the market economy. She was one of the first artists who addressed the themes of expansion of the market, ecological issues, commercialisation, and consumerism. In 1997 she became the first female laureate of the Jindřich Chalupecký Prize. Subsequently (1999-2000) she received a stipend from DAAD (Deutscher Akademischer Austauschdienst) in Berlin which helped her to become established on the international scene. Of the latest exhibitions, we may mention “Bittersweet Transformation: Alina Szapocznikow, Kateřina Vincourová and Camille Henrot“, curated by Katrin Bucher Trantow, Universalmuseum Joanneum, Kunsthaus Graz, Austria, 2016 and “Arteria”, curated by Karina Kottová, American University Museum at Katzen Arts Center, Washingtone D.C., 2018.
Supported using public funding by Slovak Arts Council as main partner
ZAHORIAN & VAN ESPEN also thanks the Czech Centre in Bratislava for its support.
Telo je biologický systém, orgán závislý na vonkajších zdrojoch sveta, ktorý sa ako hmotná entita rozprestiera vo svete. Okrem tohto pozitivistického ponímania je tu aj trochu iné telo. Telo ako obraz – výraz nášho Ja. Mám na mysli telo prepojené s ostatnými telami, telo naplnené komunikačným potenciálom, možnosťou non-verbálnej výpovede, telo produkujúce sumár informácií o sociálnom, vekovom, sexuálnom a rodovom zaradení jeho majiteľa. V tomto význame ho nie je možné vymaniť z kolektívu, vložiť ho do akéhosi sociálne neutralizovaného vákua. Aj samota je totiž samotou v kolektíve. Toto telo-obraz teda zdieľame v komunite, a to bez toho, že by sme jeho formovanie mali plne pod našou kontrolou. Masmédia a komerčný priemysel sa nás snažia presvedčiť, že tento obraz si môžeme vytvoriť, dosiahnuť na neho, a získať tak moc nad tým, kým chceme byť (alebo ako chceme byť vnímaní okolím). Monochrómne figuríny vo výkladoch sú umelou reprezentáciou tohto tela. Sú významovo a emocionálne neutrálne len zdanlivo, napríklad v očiach módneho priemyslu. Kateřina Vincourová ich rozhodne nevníma ako chladné a informačne prázdne. Uvedomuje si, že každá poloha končatín je naplnená významom. Autorka pracuje práve s týmto druhým telom (telom- obrazom), prostredníctvom ktorého dokáže rovnako suverénne vypovedať jednak o intimite a efemérnosti medziľudských vzťahov, tak aj o všeobecnejších spoločensko-politických témach, ktoré sú často prítomné hlbšie pod povrchom jej sochárskych a priestorových mikropríbehov. Toto telo sprítomňuje často čisto asociatívne, k čomu využíva banálne a každodenné predmety spotrebnej kultúry, ktoré komponuje do nových trojrozmerných kompozícií. Použitím „lacných“ materiálov a predmetov pripomína diela predstaviteľov Arte Povera. Líši sa však zachovaním individuálnej a relatívne ustálenej formy. Jej inštalácie, priestorové kresby či objektové zátišia sa vyznačujú prenikavou jemnosťou, zdanlivou krehkosťou, nedefinovateľnosťou či subtílnosťou, majú v sebe istú prirodzenú, neštylizovanú esenciu feminity.
Sólová výstava “Zátišie” medzinárodne etablovanej autorky Kateřiny Vincourové prezentuje v bratislavskej galérii Zahorian & Van Espen výber diel z nedávnej a aktuálnej tvorby. Umelkyňa predstavuje svoje sochárske a priestorové objekty v slovenskom prostredí po dlhých rokoch. Výstava napokon spadá pod dlhodobejší zámer galérie Zahorian & Van Espen prepájať slovenskú a českú umeleckú scénu. / Erik Vilím
Kateřina Vincourová (1968) vyštudovala Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Na českú umeleckú scénu vstúpila v porevolučnej atmosfére v 90. rokoch, v období, keď československá spoločnosť prechádzala na trhovú ekonomiku. Bola jednou z prvých umelcov, ktorí tematizovali expanziu trhu, ekologické otázky, komercializáciu a konzumizmus. V roku 1997 sa stala prvou ženskou laureátkou Ceny Jindřicha Chalupeckého. Následne v rokoch 1999 až 2000 získala štipendium DAAD (Deutscher Akademischer Austauschdienst) v Berlíne, ktoré jej dopomohlo etablovať sa na medzinárodnej scéne. Z posledných výstav spomenieme ”Bittersweet Transformation: Alina Szapocznikow, Kateřina Vincourová and Camille Henrot“, kurátorka Katrin Bucher Trantow, Universalmuseum Joanneum, Kunsthaus Graz, Rakúsko, 2016 a ”Arteria”, kurátorka Karina Kottová, American University Museum v Katzen Arts Center vo Washingtone D.C., 2018.
Fotoreport: Marko Horban
Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia ako hlavný partner
ZAHORIAN & VAN ESPEN rovnako ďakuje za podporu Českému centru v Bratislave.